Aktivity / Modlitby mladých za mladých / modlitba ruženca :

 

 

„Riekol teda Izaiáš: „Počujteže, dom Dávidov! Či vám je málo obťažovať ľudí, že obťažujete ešte aj môjho Boha?  Preto vám sám Pán dá znamenie: Hľa, panna počne a porodí syna a dá mu meno Emanuel.“ (Iz 7, 13-14)

Archanjel Gabriel pozdravil preblahoslavenú  Pannu Máriu slovami: „Zdravas', milosti plná, Pán s tebou, požehnaná si medzi ženami“ (Lk 1,28). Potom jej predstavil Boží plán. Mala sa stať matkou Božieho Syna - nášho Vykupiteľa. Panna Mária privolila slovami: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova“ (Lk 1,38). Božia rodička nás učí, že pokorné srdce plní Božiu vôľu vždy s poníženou ochotou. „Uponižuj sa vo všetkých veciach a budeš milý Bohu“ (Sir 3,20).

Je to odkaz aj pre nás. V živote nás stretávajú ťažké chvíle, situácie, ktoré sú z nášho pohľadu príliš veľkým „trestom“. Máme veriť, že je to Boží plán v kontexte života, aký pre nás pripravil Pán Boh. A aj keď sa nám to „nehodí“, všetko to zmysel má.  

 

Panna Mária sa po slovách anjela vybrala na cestu k Alžbete. Uverila slovám, ktoré jej zvestoval anjel, uverila Bohu a vyslovila „Áno“.

Teraz sa vydáva na náročnú cestu, aby mohla Alžbete pomôcť. Pod srdcom so sebou nesie najväčšie tajomstvo ľudstva, o ktorom ešte nevedel nik, okrem nej. Boh sa ukryl v jej lone, tak, ako sa ukrýva v hĺbke našich duší. Alžbeta Ho pri stretnutí spoznala. Mária nemusela nič povedať. Alžbeta pochopila, že práve Mária je tou vyvolenou, aj keď by si to nikto nemyslel. No ona vnímala prítomnosť Boha. Koľká poníženosť a pokora z oboch strán. Mária k nej prišla, aby jej poslúžila v požehnanom stave a s ňou jej slúžil aj Kristus. Ježiš sa už v lone matky stal „sluhom lásky“. Láska, ktorá sa dodnes ukrýva v spôsobe chleba a vína – v Eucharistii, o ktorej by si to tiež nikto nemyslel. Láska, ktorá sa nám aj dnes chce dať celá. Ale chceme ju v skutočnosti prijať? Veríme Bohu bezvýhradne? Veríme, že Kristus je v Eucharistii skutočne prítomný, alebo k nej pristupujeme len zo zvyku? Naozaj mu veríme? Alebo vyhľadávame ešte uistenie u astrológov, alebo v mágii?

Kiež by sme dokázali nosiť Ježiša vo svojom srdci tak, ako Mária počas celého života. Kiež by sme dokázali stať sa „sluhami“, aby sme iným odzrkadľovali Krista. Kiež by sme mohli povedať sebe:... ktorého som pri navštívení blížneho v srdci nosil, nosila.              

 

 

Raz som dostala poštu a v nej malý obrázok. Boli na ňom otcovské ruky, ktoré držali hlavičku malého dieťaťa. Pod obrázkom bola veta: „Každý novorodenec je znamením, že Boh ešte nestratil svoju dôveru v ľudí.“

Táto veta ma veľmi oslovila a príde mi na um každé Vianoce, keď spolu s celou Cirkvou oslavujeme narodenie malého Ježiša. Malá maštaľ blízko Betlehema a v nej Boží dar nám ľuďom. Boh nás tak miluje, že nám daroval svojho jediného milovaného syna a to je veľká vec. Daroval nám malé bezbranné dieťa s obrovskou silou, daroval nám svetlo uprostred tmy. Svetlo, ktoré rozžiarilo celú Zem svojím posolstvom lásky. Keď sa dívam na Ježišove jasle, cítim z nich odvahu, hlbokú pokoru a nádej pre nás všetkých.

Boh mne i tebe dáva znamenie, že svoju lásku vedie konkrétnymi činmi. Nikdy nestratil dôveru ani v teba, ani vo mňa, v nikoho. Tak snažme sa žiť tak, aby sme nesklamali svojim životom ani my Jeho.   

Ježiš hovorí: „Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť vo tmách, ale bude mať svetlo života.“(Jn 8, 12)

Keď mal Ježiš 40 dní, Panna Mária ho z poslušnosti Mojžišovmu zákonu predstavila v chráme. Priniesla zaň výkupnú obeť. Prorok Simeon jej povedal, že jej dušu prenikne meč bolesti (porov. Lk 2,35). Panna Mária sa podvolila tomuto Božiemu plánu, podľa ktorého mala byť matkou Sedembolestnou, lebo jej Syn Ježiš bude „muž bolesti“. Pán Ježiš povedal: „Ak ma milujete, budete zachovávať moje prikázania“ (Jn 14,15). Inokedy zase: „Kto neberie svoj kríž a nenasleduje ma, nie je ma hoden“ (Mt 10,38).

Ak nie sme schopní a ochotní niesť vlastné kríže, často krát pre nás príliš ťažké, nezaslúžime si byť vykúpení jeho krížom a bolesťou. On na výber mal a aj napriek tomu sa rozhodol z Lásky k nám trpieť. Ak si toto dokážeme uvedomiť, čeliť ťažkostiam a postaviť sa za Neho, bude náš život jednoduchším.

 

Strach, zúfalstvo, neistota? A možno ešte je toho oveľa viac, čo prežívala v tých dňoch Panna Mária. Na druhej strane jej bezhraničná dôvera v Boha. Tá jej napomáhala, aby ostala silná a hľadala ďalej malého Ježiša.

Hovorí sa, že „kto hľadá, ten nájde“. Niečo na tom pravdy bude. Ak človek nehľadá, nemá čo nájsť a tak ani prijímať všetko to, čo mu pripravil Boh vo svojej dobrote. Nie vždy to musí byť presne to, čo sme si predstavovali, vysnívali, ale vždy je to pre naše dobro.

Je dôležité neprestávať hľadať seba vo svete, blízkych a tých, ktorí nás potrebujú a predovšetkým neustále hľadať tú správnu cestu k Ježišovi. Môže sa stať, že z tej cesty odbočíme, trochu poblúdime, ale Panna Mária nám akoby predostrela odpoveď, kde Ho môžeme určite nájsť za každých okolností: „Ktorého si Panna v chráme našla“.

Keď Ho našla ona, s jej pomocou to zvládneme aj my. Len smelo vykročiť.  

 

 

 

 

„Ale Boh, bohatý na milosrdenstvo, pre svoju nesmiernu lásku, ktorou nás miluje, hoci sme boli pre hriech mŕtvi, oživil nás s Kristom – milosťou ste spasení a s ním nás vzkriesil a daroval nám miesto v nebi - v Kristovi Ježišovi....“ (Ef 2, 4-6).

Božia láska nemôže prehrať. Boží Syn z lásky trpel a nechal sa ukrižovať a láska Boha – Otca ho opäť vzkriesila k životu. Takúto silu môže mať Jeho láska aj v našom živote. Miluje nás, oživuje nás, vzkriesi a daruje nám miesto v nebi. Vo svojej láske nám necháva priestor pre naše rozhodnutie. Netlačí, nenúti, nekričí. Ponúka a čaká. Mimo Neho neexistuje skutočný život. No my aj tak často krát chceme fungovať bez Neho a končíme v smrti hriechu. Mimo Neho nie je záchrana, len On nám môže pomôcť vstať z hrobu našich hriechov.

 

 

 „...a ako sme nosili obraz pozemského, tak budeme nosiť aj obraz nebeského.“ (1 Kor 15, 49)

Boh sám, po skúške poslušnosti a pokory, vzal svojho jednorodeného Syna naspäť do neba, aj s Jeho osláveným telom. Tajomným spôsobom sa narodil na svete v ľudskom tele a pre svoju lásku k nám by to urobil opäť, keby to bolo potrebné. Rozhodol sa prijať Otcovu vôľu až do krajnosti. Boh si Ho vzal do neba, aby zasadol po Jeho pravici. A my, občas vo svojej slabosti, občas v nerozumnosti či pýche, nevieme ani to, že týmto svojim skutkom lásky zabezpečil aj nám to „nebeské“.

 

„Ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť.“ (Gal 5, 22-23)

Duch Svätý –  večná láska medzi Otcom a Synom. Dáva našej duši svetlo, aby sme rozpoznali nízkosť hriechu. Potrebujeme Ducha Svätého, aby sme vedeli Boha milovať takou láskou, ktorá dokáže všetko zniesť, vydržať, obetovať pre Boha. Sv. Pavol píše: „Božia láska je rozliata v našich srdciach skrze Ducha Svätého, ktorého sme dostali.“ (Rim 5, 5)

 

„Hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia, lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný a sväté je jeho meno a jeho milosrdenstvo z pokolenia na pokolenie s tými, čo sa ho boja.“ (Lk 1, 48-50)

Panna Mária – Matka Spasiteľa a kráľa celého sveta ostala verná svojmu „fiat“ počas celého života. Nemala výsady aké prislúchali matkám pozemských kráľov. Jej srdce krvácalo kvôli tomu, ako ľudia zaobchádzali s Božím Synom, ktorý prijal ľudské telo z jej tela. A Boh zhliadol na jej poníženosť a jej telo spolu s dušou bolo vzaté do neba.

 

 

„Potom sa na nebi ukázalo veľké znamenie. Žena odetá slnkom, pod jej nohami mesiac a na jej hlave veniec z dvanástich hviezd.“ (Zjv 12, 12)

Takúto úžasnú slávu a oslavu si Panna Mária skutočne zaslúžila. Keď si ju Boh vyvolil za Matku svojho Syna, neodmietla. Musela so svojim jednorodeným Synom znášať všetko to strašné utrpenie. Bolesť jej trhala srdce pri pohľade na muky Pána Ježiša. Pokorne znášala tento veľký Boží plán spásy pre celé ľudstvo.

 

 

K Jánovi prichádzajú ľudia z Jeruzalema, celej Judei a okolia Jordánu, aby vyznali svoje hriechy a dali sa mu pokrstiť v rieke. Tu prichádza Ježiš a stavia sa medzi nich. Sám bez jediného hriechu, pokorne sa stavia medzi hriešnikov, lebo: „toho, ktorý nepoznal hriech, za nás urobil hriechom, aby sme sa v ňom stali Božou spravodlivosťou“ (2 Kor 5, 21).

On, ktorý zobral na seba hriechy nás všetkých, nám dáva príklad veľkej pokory. Pokory, v nenápadnosti ktorej ho Boh označuje za svojho vyvoleného: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie“ (Mt 3, 17).

Pane, vlož aj do našich sŕdc úprimnú túžbu po pokore, ktorá má zaľúbenie v Tvojich očiach a ktorá nás privádza k stretnutiu s Tebou.

 

 

Na svadbe v Káne Galilejskej sa hostia bavia, len Panna Mária si všíma rozpačité pohľady obsluhujúcich: „Nemajú vína“ (Jn 2, 3b). Obavu v týchto očiach však strieda jej uistenie: „Urobte všetko, čo vám povie!“ (Jn 2, 5b). Mária ako prvá veriaca poznala Božskú moc v Ježišovi ešte predtým, ako on prvým zázrakom zjavuje sám seba. V hodine, ktorú určuje sám Otec, prichádza a premieňa vodu na víno, pomáha človeku v núdzi. Ježiš nie je ľahostajný ani voči našim pozemským starostiam. Svojimi zázrakmi prehlbuje našu radosť zo života a otvára naše oči, srdcia pre vieru.

Matka Mária, vyprosuj aj pre nás takú hlbokú vieru, akou si ty dôverovala Ježišovi. Aby sme očami viery poznávali Božia zázraky v našich životoch.

 

Ježiš prináša ľuďom svetlo, nádej, radostnú zvesť o blízkosti Boha: „Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo. Kajajte sa a verte evanjeliu“ (Mt 1, 15).Boh je tak blízko nás, stačí sa len obrátiť a zanechať starý spôsob života. On na nás čaká s milosrdnou náručou plnou odpustenia a lásky tak, ako ju nachádzali hriešnici, ktorí prichádzali k Ježišovi s pokornou dôverou: „Odpúšťajú sa jej mnohé hriechy, lebo veľmi miluje. Komu sa menej odpúšťa, menej miluje“ (Lk 7, 47). Božie odpustenie, ktoré nikdy nekončí, prehlbuje v našich srdciach lásku, dáva nám jedinečné skúsenosť Božieho kráľovstva už tu na zemi.

Pane, obdar nás silou denno-denne rozhodovať sa pre Teba, zanechávať naše staré cesty a tak sa približovať k Tebe, aby sme sa raz mohli tešiť v tvojej prítomnosti v Božom kráľovstve.  

 

Ježiš sa premieňa pred tvárou učeníkov, v jeho tvári sa zjavuje Božia sláva. V jej prítomnosti nachádzajú učeníci pokoj, radosť, túžbu nikdy viac sa nevzdialiť: „Učiteľ, dobre je nám tu. Urobme tri stánky: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi“ (Lk 9, 33).Premenený Kristus je predobrazom osláveného, zmŕtvychvstalého Krista, ktorý neodmietol ukrutné utrpenie a smrť za ľudí, aby splnil Otcovu vôľu. Aj nám zaznieva Boží hlas: „Toto je môj vyvolený Syn, počúvajte ho“ (Lk 9, 35). Nasledovať Ježiša aj cez utrpenie, pretože odmenou je spočinutie v Božej sláve.

Pane, pomôž nám zdolávať cestu cez vrchol Golgoty, vrch utrpenia, ktorá vedie k večnej odmene.

Ježiš pri poslednej večeri ako najposlednejší sluha umýva svojim učeníkom nohy. Toto gesto lásky však nekončí len tu. „A pretože miloval svojich, čo boli na svete, miloval ich do krajnosti” (Jn 13,1b). V absolútnosti svojej lásky odovzdal učeníkom samého seba, svoje telo a krv. Ich prijímaním nadobúdajú účasť na jeho ukrižovaní, ale i vzkriesení. A spolu s učeníkmi i my. Eucharistia nás premieňa pre nový život, tak ako sú pšeničné zrnká a hroznové kvapky premenené na telo a krv.

Pane, vlož do nás úctu k nesmiernemu daru tvojej lásky, k Eucharistii, aby sme si vždy uvedomovali posvätnosť chvíle, keď Ty vstupuješ do našich sŕdc a premieňaš nás svojimi milosťami.