Instrumentum laboris (jún 2018)

Instrumentum laboris je prípravný dokument Synody o mládeži z leta 2018, ktorého obsah bol čerpaný z viacerých zdrojov – z prvého prípravného dokumentu, z informácií od biskupských konferencií, z konferencie odborníkov, z predsynodálneho stretnutia mladých a z informácií poskytnutých vďaka online dotazníkom. Dokument je rozdelený na tri časti: Rozpoznať – Cirkev načúva realite; Interpretovať – Viera a rozlišovanie povolania; Vybrať si: Cesty pastoračnej a misionárskej konverzie.

V prvej časti s názvom Cirkev načúvajúca skutočnostiam čelia cirkevní otcovia výzve načúvania mladým ľuďom a realite, v ktorej žijú. Prvá časť je rozdelená do piatich kapitol. Prvá kapitola má názov: „Byť mladým dnes“. Pápež František má túžbu stretávať sa s mladými v ich domácom prostredí, ako už povedal pri apoštolskej ceste do Rio de Janeira pri príležitosti 28. svetového dňa mládeže. Prostredie, v akom sa mladí nachádzajú, sa rôzni podľa krajiny, v ktorej žijú. Predsynodálny prieskum ukázal, že mladí hľadajú a majú túžbu po sebarealizácii v zmysle – dať vlastnému životu hodnotu. Existujú tu aj mnohé obavy, keďže niektoré spoločenské a politické systémy v rôznych krajinách sveta znemožňujú prístup k plnému a harmonickému rozvoju, spôsobujú zraniteľnosť a v konečnom dôsledku, zapríčiňujú malú sebaúctu mladých ľudí. Ide napríklad o veľké sociálne a ekonomické rozdiely, politický systém ovládaný korupciou, vojnové prostredie, extrémna chudoba, v niektorých štátoch chýba uznanie základných slobôd, vrátane náboženských, uznanie osobnej autonómie, v iných krajinách sú problémy s chudobou, nezamestnanosťou, sociálne vylúčenie, nutnosť výkonu, ktoré spôsobujú, že mladí sa nakoniec uchýlia k drogám a k sociálnej izolácii.

Niektoré biskupské konferencie si všímajú problém globalizácie. Poukazujú na to, že sa kladie veľký dôraz na priestor slobody, autonómie vyjadrovania sa, so strachom, že preváži kultúra inšpirovaná individualizmom, konzumizmom, materializmom a hedonizmom. Takisto si biskupské konferencie uvedomujú, že nemajú dostatok nástrojov na sprevádzanie mladých v týchto kultúrnych zmenách. Vnímajú, že majú problém chápať kontext a kultúru, v ktorej mladí žijú, a uvedomujú si narastajúcu vzdialenosť medzi generáciami vo vnútri Cirkvi. V týchto kultúrnych zmenách sa vyzdvihuje postavenie rodiny. Rodina predstavuje veľmi dôležitú súčasť procesu rozvoja mladého človeka a pre mladých sú zdrojom utrpenia práve ťažkosti a rozdelenia v rodinách.

Pri odpovediach na dotazník sa ukazuje, že postava matky je pre mladých privilegovaná, pričom postava otca, ktorá absentuje, zapríčiňuje nejasnosť a prázdnotu. Odpovede v online dotazníku sa rôznia a nemôžeme považovať vzťah mladých s vlastnou rodinou za samozrejmý. Niektorí sa vzďaľujú rodinným tradíciám a túžia si vytvoriť niečo vlastné, iní hľadajú svoju identitu tak, že zakotvia v rodinných tradíciách a usilujú sa o výchovu, ktorej sa im dostalo. Toto sa líši v závislosti od rôznych častí sveta. Mladosť je čas, keď sa človek začleňuje do vzťahov, záväzkov a každodennými rozhodnutiami objavuje jedinečnosť svojho povolania. Konanie zásadných rozhodnutí, závisí od kultúr v daných krajinách. V niektorých štátoch sa mladí rozhodujú pre svoje duchovné povolanie ešte pred zavŕšením osemnásteho roku, inde k tomu, naopak, dochádza až okolo tridsiateho roku života.

Druhá kapitola prvej časti má názov: „Interpretácia, viera a rozlišovanie“. Mladí majú špecifický prístup k realite, ktorý prináša originalitu, no dospelí sa ho obávajú. Špecifický prístup mladých sa prejavuje spontánnosťou v konkrétnosti a operatívnosti, čo znamená, že situáciu pochopíme, až keď sa v nej ocitneme, a problém sa vyrieši, keď nastane. Mladí vo všeobecnosti uprednostňujú aktivitu pred teoretickými analýzami. Angažovanosť mladých má často originálne podoby, v rámci ktorých využívajú možnosť digitálnej komunikácie a ich témy sú ako kritika životného štýlu, ochrana životného prostredia, diskriminácia a rasizmus. Ako ukazujú príklady z mnohých krajín, v prípade káuz, do ktorých sa mladí cítia priamo zatiahnutí, sú schopní zmobilizovať sa a angažovať.

Digitálne prostredie má veľký potenciál zjednocovať ľudí bez ohľadu na geografickú vzdialenosť. Internet však predstavuje aj oblasť samoty, manipulácie, zneužívania. Nebezpečenstvom mladých je, že vzájomná komunikácia sa obmedzuje len na tých, ktorí zdieľajú tie isté názory. Chýba im schopnosť zdravej konfrontácie a dialógus odlišnosťami. Dopad sociálnych sietí na mladých nesmieme podceňovať. Vychovávať mladých, ktorí majú problém s konfrontáciou, privádza dospelých k strachu pred neviditeľným nepriateľom, keďže sami nemajú dostatočnú formáciu v tejto oblasti.

 V tretej kapitole prvej časti sa dokument Instrumentum laboris venuje kultúre vyčleňovania. Cirkev je touto synodou povolaná k pozornosti voči mladým obetiam nespravodlivosti a zneužívaniu, diskriminácii. V prípravnom predsynodálnom dokumente mladí hovoria, že vzhľadom na socioekonomické faktory sa boja a prestávajú snívať. Potom sú schopní vziať akúkoľvek prácu, hoci aj nezákonnú, či migrovať do iných krajín.

Štvrtá kapitola sa venuje antropologickým a kultúrnym výzvam. Je tu niekoľko pohľadov na vnímanie tela. Telo z biomedicínskeho hľadiska, kde sa porovnáva so strojmi, prístup k telu z hľadiska biologických procesov, pri darovaní ľudských pohlavných buniek, predčasná sexualita a promiskuitné správanie či fascinácia skúsenosťami pri riskovaní života. V prípravnom dokumente mladí žiadajú, aby cirkevní predstavitelia otvorene hovorili konkrétne o kontroverzných témach ako sexuálna výchova, homosexualita, otázkach gender.

V súčasnej dobe je potrebné byť si vedomý toho, že vo verejnej debate slová pravda

a sila stratili na presvedčovacej schopnosti. Na sociálnych sieťach neexistuje hierarchia pravdy. Mladí si volia z nekonečného zdroja informácií a je dôležité si uvedomovať, že vstupujú do kontaktu s tými, ktorí premýšľajú podobne, preto sú aj cirkevné inštitúcie vystavené riziku, že sa premenia na uzatvorený kruh. Mladí majú často sklon správať sa rozdielne v online svete a inak v reálnom prostredí. Ďalšou skutočnosťou je pokles vierohodnosti v inštitúcie vrátane Cirkvi, ale i v seba samého. V odpovediach na online dotazník sa len 16,7 % mládeže domnieva, že má možnosť ovplyvniť verejný život.

V poslednej kapitole prvej časti dokumentu sa venujú biskupské konferencie načúvaniu mládeže. Mnohí mladí vnímajú, že im Cirkev nenačúva, že im neposkytuje dialóg, že ich neberie vážne a zdá sa byť nadmieru tvrdá a neraz býva spojovaná

s prehnaným moralizmom. Mladí žiadajú po Cirkvi, aby bola inštitúciou, ktorá vyniká kompetentnosťou, spoluzodpovednosťou a kultúrnym zázemím, aby bola schopná prijímať ľudí bez predsudkov.

Druhá časť sa venuje interpretácií poznatkov z prvej časti a je rozpracovaná do štyroch kapitol. Prvá kapitola hovorí o požehnanej mladosti – každý mladý človek je povolaný, aby sa stal hlásateľom vzkriesenia. Nedostatok istôt prináša neistotu, mnohopočetnosť ponúk prináša zmätok a nenávisť, násilie naplňuje nové generácie strachom, umenšuje úctu k vlastným schopnostiam. Každý mladý potrebuje priateľov a podporu, preto mladí žiadajú Cirkev, aby im bola matkou a nezabúdala na nich. Druhá kapitola má názov „Povolanie vo svetle viery“, v rámci ktorej slovo povolanie vytvára v mladých silné predsudky a zužuje termín na zasvätený život, avšak Magistérium uznáva analogický termín povolanie a hovorí o povolaní ako o osobnom poslaní každého človeka. Človek je pozvaný k prijatiu zámeru, ktorý má s ním Boh pre dobro druhých, a povolanie je spojené s radosťou zo spoločenstva lásky. V tretej kapitole v druhej časti sa dokument venuje dynamike rozlišovania povolania. Proces rozlišovania závisí od vnútornej dynamiky, v rámci ktorej predpokladáme, že Duch Svätý pôsobí vo vnútri každého človeka, bez ohľadu na to, či v neho verí, alebo nie. Pôsobí skrze pocity a túžby spôsobené životnými udalosťami. Pápež pozýva mladého človeka, aby pomenoval emócie, túžby a pocity, ktoré v ňom prebývajú, a prijal ich také, aké sú, a na základe nich rozlišoval a interpretoval. Úlohou Cirkvi je, aby mladých privádzala do procesu sebapoznávania. Štvrtá kapitola hovorí o umení sprevádzania. Mladí ľudia majú túžbu po sprevádzaní, avšak biskupské konferencie pripúšťajú, že majú problém túto túžbu naplniť. Sprevádzanie v tejto časti dokumentu poukazuje na proces, ktorý umocňuje slobodu a schopnosť sebadarovania, usporiadať rôzne situácie života a zaradiť ich do zmyslu života. Výzvou je prijať odlišnosť sprevádzaného. Duchovné sprevádzanie je obohatené o vzťah a puto. Sprevádzajúci nemusí byť zasvätenou osobou, laici by sa mali tiež zmocňovať tejto služby a mali by mať možnosť vedenia svojej stálej formácie.

Tretia časť dokumentu Instrumentum laboris sa sústreďuje na vytýčenie cieľov

a nástrojov, ktoré Cirkvi umožnia, aby naplnila svoje poslanie voči mladým ľuďom. Prvá kapitola tejto časti hovorí o Cirkvi, ktorá má vychádzať von a sama sa učiť orientovať sa

v komplexnosti sveta. Cirkevná komunita musí objaviť identitu Božieho ľudu a mladí ľudia jej v tom ochotne pomôžu, ak im umožní, aby boli protagonistami. Druhá kapitola sa zameriava na ponorenie sa do každodennosti. Mladí túžia práve uprostred všedných dní byť sprevádzaní a formovaní. V tomto zohrávajú veľkú úlohu škola, univerzita a formačné inštitúcie. Sprevádzanie zahŕňa aj starostlivosť o spoločný domov, v tomto nám pomáha odvolávanie sa na encykliku Laudato si'. Tretia kapitola s názvom „Evanjelizované a evanjelizujúce spoločenstvo“ hovorí o dôležitosti skúsenosti mladého človeka so spoločenstvom. Pripodobňuje Cirkev k spoločenstvu rodín, hovorí, akú dôležitú úlohu zohráva, aby bola Cirkev vnímaná ako rodina, ktorá je schopná adoptovať si mladých za svoje deti. „Animátorstvo a organizácia pastorácie“ je názov štvrtej kapitoly. Cirkevní otcovia sa v nej zameriavajú na sprevádzanie mladých prostredníctvom vhodných štruktúr animátorstva. Nie je dôležité len to, čo robíme pre mladých, ale aj ako to robíme. Mladí nemajú byť len objektom, ale aktívnym subjektom pastoračnej starostlivosti. Je dôležité prekonať logiku Cirkvi, že vždycky sa to robilo takto, je potrebné vytvárať dlhodobé plány pre pastoráciu. Plány by mali byť zostavené tak, že aby v mladých rástlo vedomie, že sú v službe Božiemu ľudu. Každý mladý je povolaný k svätosti.

Synoda o mládeži sa uskutočnila na jeseň v roku 2018. Cieľom synody bolo definovať postavenie mládeže vzhľadom na katolícku vieru vo svete, aby sa celá Cirkev, počnúc hierarchiou, zamyslela nad tým, ako pomôcť mladým ľuďom nielen voči viere, ale aj ako čeliť obavám z budúcnosti, ako si správne vybrať životné povolanie prostredníctvom konkrétnych krokov.

Svätý Otec v homílii po biskupskej synode hovorí o Bartimejovi a jeho stretnutí

s Ježišom. Ježiš Bartimeja nenáhlivo počúval, aj keď ho iní okrikovali, aby mlčal. Prvým krokom, ako sa priblížiť, je počúvať. Dôverovať, že napriek kriku ostatným si Boh necháva čas na počúvanie. Musíme sa v Cirkvi chrániť pred rizikom stanovenia si vlastných projektov, pri ktorých nepočúvame tých, ktorí to potrebujú. Musíme prosiť Boha o milosť v počúvaní, aby sme boli kresťanmi schopnými stať sa blízkymi. Buďme tými, ktorí namiesto „buď ticho“ sprostredkujú hľadajúcemu stretnutie s Kristom.

Dokument Instrumentum laboris sa dá nájsť v českom jazyku tu: http://bit.ly/Instrumentum_laboris_2018

Informácie prevzaté z :

https://www.vaticannews.va/sk
https://www.cirkev.cz/
https://synoda.kbs.sk/sekcia/home/synoda-o-mladych-2018